Najbližšie, už túto nedeľu 29. januára 2012 o 12:30, si môžete pozrieť Portrét Kolomana Kertésza Bagalu – známeho vydavateľa kníh slovenských autorov, najmä debutantov.

(Reprízy si môžete pozrieť v stredu 1. 2. 2012 o 14:30 a v sobotu 4. 2. 2012 o 19:30)

Ďalej sa môžete tešiť na:

Michala Hvoreckého

Andreja Kisku

Mira Šatana

Martina Hajducha

Mateja Landla

Jozefa Stümpela

Jozefa Gertliho Danglára

Brigity Schmögnerovej

Ingrid Konrad

Vladimíra Weissa

Spravodajská televízia  TA3 ponúkne svojim divákom už na jeseň doslova lahôdku. Ako vôbec prvá prinesie Slovákom rozhovory so svetoznámymi osobnosťami. Na svoje si prídu aj fanúšikovia športu, politiky či módy. 

Sériu exkluzívnych rozhovorov s hosťami začne televízia vysielať už v septembri . „V relácii Portrét chceme aj naďalej predstavovať výnimočné osobnosti. Dôraz však budeme klásť aj na zahraničných hostí, ktorých mená majú medzinárodný cveng,“ hovorí moderátorka a dramaturgička relácie Andrea Vadkerti. 

Na obrazovke sa objaví napríklad viacnásobný šachový veľmajster Garry Kasparov, bývalý prezident futbalového klubu FC Barcelona Joan Laporta, najúspešnejší bizniskouč John Whitmore a dokonca aj zakladateľ značky Hugo Boss, Peter Littman.  „V budúcom roku pripravujeme tiež rozhovory s Niki Laudom, Michaelom Gorbačovom , Václavom Havlom či s osobným sekretárom zosnulého Jána Pavla II., kardinálom  Stanislawom Dziwisom,“ dodáva Vadkerti. 

Relácie so zahraničnými hosťami bude TA3 vysielať s titulkami, aby si ich anglicky hovoriaci diváci mohli vychutnať v pôvodnom znení. Počas svojej existencie boli hosťami v Portréte motivátor Brian Tracy, či kanadská hokejová legenda Mark Messier. Z doteraz natočených častí, bol najúspešnejšou rozhovor s Jožom Rážom, ktorú si pozrelo viac ako pol milióna divákov.

Informácie o starších častiach si môžete pozrieť tu: Portrét

Firma Soitron sprostredkovala pre majiteľov firiem, konateľov, CEOs, finančných riaditeľov firiem v regiónoch inšpiratívne stretnutia s výnimočnými manažermi, na tému, ktorú si zvolili sami speakri.

Stretnutia boli organizované pomocou videokonferenčného zariadenia, čo v praxi znamená veľká obrazovka na strane pani Vadkerti a speakra na ústredí Soitronu na Plynarenskej ulici v Bratislave a iná, obrovská obrazovka v konferenčných priestoroch hotelov krajských miest. V miestnosti bolo pritomných cca 20 hostí, stretnutie bolo interaktívne, to znamená, že speaker, moderátorka a hostia navzájom komunikovali v raálnom čase.

Úspešne boli zrealizované tieto stretnutia:

29. 3. Žilina; speaker: Martin Krekáč – managing partner holdingu Jenewein Amrop Group; Téma: Headhunting.
19. 4. Košice; speaker: Andrej Kiska- zakladateľ spoločností Triangel, Quatro a charitatívnej organizácie Dobrý Anjel; Téma: Podnikanie a filantropia.
5.5. Štrbské Pleso; speaker: Peter Zálešák - zakladateľ a spolumajiteľ NAY; téma: Vrcholy a krízy v podnikaní.
19.5. Trnava; speaker: Ing. Peter Krúpa – riaditeľ pre controlling spoločnosti Hubert J.E.; téma: Budovanie tradičnej slovenskej značky.
7. 6. Nitra; speaker: Viliam Matušek – marketingový riaditeľ Baliarní obchodu Poprad; téma: Budovanie silnej slovenskej značky.
21. 6. Banská Bystrica; speaker: Zoltán Demján, bývalý šéf Holcimu, topexecutive kouč a horolezec

Malá oslava veľkej sily žien pri príležitosti MDŽ sa vydarila. Srdečná vďaka dámy za energiu a rozžiarenie nášho malého súhvezdia.
Andrea Vadkerti – zakladateľka Live your dream fund

Googleplex video

Silicon valley, Mountain View,  USA

Hláška „My tu meníme svet“ mi rezonuje v ušiach, keď uháňam v aute diaľnicou 101 s mojou kameramankou Zuzkou, smerom na  Palo Alto. V rádiu hrá lady Gaga a hlavou mi víria rozpačité pocity po druhej návšteve Googleplexu. Zuzka je mladá študentka réžie na Stanfordskej univerzite, potomok českých emigrantov. To, čo sme zažili a nakrútili v centrále Google, jej pripadá cool a sexi. Ja mám o dekádu viac rokov aj skúseností a som v rozpakoch. Atmosféra, ktorú sme práve zachytili, tvrdo naráža  na moje skostnatelé predstavy o dobrom zamestnaní pre šikovnú ženu. My, Európanky, sme si už zvykli mať výdrž, tvrdé lakte a makať viac ako muži len preto, aby sme im dokázali, že na to máme. A keď už sme v korporátnom rebríčku hore, naháňame hrôzu tým ako nás valcuje stres a nekonečné žonglovanie s časom. Ak lietame vysoko, vzbudzujeme tichý údiv s hlasným dovetkom – karieristka. To, čo som zaznamenala kamerou tu, je však niečo iné a nie je to iba efekt dobrého marketingu najlepšieho zamestnávateľa sveta. Nadšenie i spokojnosť Googleriek, ktoré si na pózy a pozície nepotrpia, sú nákazlivé. Viac o pátraní po ženskom rode Google  nájdete v aktuálnom vydaní časopisu EVA .

• dozviete sa, ktoré Slovenky pracujú pre najsexi značku sveta
• ako sa v Google cítia vyvolené IT biznisu
• prečo každý Googler priberie v práci prvé mesiace viac ako 5 kilogramov
• ako vyzerá rodičovská dovolenka a googlácka škôlka
• kde sa pestujú v Google bioparadajky a koľko stojí fitness tréner pre maminy Googlerky
• a nakoniec , že aj za úspechom zakladateľov Google stála žena s iniciálmi  M.M.

Práve čítam knihu od americkej autorky Elizabeth Lesser s názvom Broken open s podtitulom How difficult times can help us grow. Na tejto rozprave o zmysle života ženy a o pocitoch, ktoré nás vedú v zlomových situáciách na našej vlastnej ceste, sa dokážem smiať aj plakať.Pomáha mi zorientovať sa v hodnotách a zároveň je skvelým intuitívnym vodítkom pri výchove detí a manželskom spolužití. Na dlhé zimné večery k šálke čaju  odporúčam útlu, ale myšlienkovo bohatú knihu od Sándora Máraia Kniha byliniek. Je mojím životabudičom už roky.

Novoročné predsavzatia nikdy neboli pre mňa to pravé orechové. Ambícií mám dosť počas celého roka a moje sny ma od útlého veku prenasledujú dôslednejšie ako vlastný tieň. Mne vlastný rituál, ktorý sa však každoročne opakuje na Silvestra je bizarnejší. Vždy si dobre poplačem. Cez slzy sa pozerám na silvestrovský ohňostroj, oslavy a štrnganie veselých tvárí. Na dušu sadne melanchólia, hlavou mi víria udalosti starého roka, radosti sa v mysli prekrývajú so sklamaniami.

Tento Silvester som o polnoci plakala od dojatia sama. So sektom v ruke som slzila za starým rokom, ktorý bol jeden z najnáročnejších v mojom živote. Aj som bola rada, že sa končí – znamenal pre mňa precitnutie na mnohých životných frontoch. Ku sklonku roka som si už pripadala ako v najťažšom leveli počítačovej hry, kde vám systém zadáva stále náročnejšie úlohy a vy máte stále menej síl i životov.

Ostatný rok som zistila veľa právd o sebe aj o živote, nohy sa mi podlamovali v súkromí i v práci. Pochopila som na čom mi najviac záleží, mnoho nelichotivých poznaní ma tlačilo k zemi. Ako hovorí moja koučka, rúcala sa mi stará identita.

Rúcali sa mi aj predstavy o televíznej práci. Kvalitnej roboty bolo stále menej, nároky klesali a vzťahy sa kazili. Čoraz častejšie sa stávalo, že keď som mala prehovoriť, radšej som mlčala, aby som nepotvrdzovala svoju povesť večne nespokojnej a konfliktnej. Prišla som, odmoderovala som reláciu vždy pripravená a najlepšie ako som vedela. Na vysielanie som sa však každý tretí týždeň tešila stále menej. V televízii bolo nastavené všetko tak, aby sme boli radi, že vôbec vysielame. Zabúdali sme na diváka, ospravedlňovali sa hosťom za zlé pomery. Aby som sa nadýchla kreatívnej energie a robila s ľuďmi, s ktorými môžem profesne rásť  – začala som spolupracovať so zahraničím a cestovať, vzdelávať sa. Rástla som mimo hraníc a budovala som si firmu. Kým sa moje kolegyne slnili cez leto pri mori, ja som sedela na filmovej škole a študovala som s 20 ročnými študentami strihovú skladbu aj dokument.

Začala som viac trénovať manažérov, lebo televíza neplatila načas a ja som si istila cashflow. Nechcela som už vstupovať do debát na poradách, kde sa názory vydávali za kritiku. Stále som si hovorila, že nesmiem podliezať vlastnú latku a robiť musím tak, aby som sa za svoju prácu nehanbila. Nedocenila som fakt, že ak mlčím, iní povedia za mňa, čo si vlastne myslím.

Chcela som odísť, pretože to, čoho som sa stala súčasťou, mi už nedávalo zmysel. Zostala som a to bolo zbabelé. Koncoročné bulvárne titulky o vyhadzove bez vysvetlenia, ma zaboleli. Bolesť nasledovala etapa vytriezvenia. Po tomto roku už viem, že nikdy nehráme na istotu. Keď chce človek naplniť svoje sny, musí opustiť svoju komfortnú zónu a skamarátiť sa s rizikom. Po roku 2010 som sa snáď raz a navždy zmirerila s tým, že nemusím byť každého šálka kávy a vyhovieť väčšinovému vkusu je cesta do záhuby. Novinári chceli, aby som nadávala na pomery v STV. Ja som však vedela, že sťažovaním si a kritikou by som všetkých hodila do jedného vreca. Často ma v práci odbíjali dovetkom, že všade je to zlé. Ja som ich na oplátku presviedčala, že pomery sú také, aké si ich spravia ľudia. Poznanie, že svet nie je čierno-biely ako aj fakt, že v každom z nás je kus anjela i diabla, ma naučili chápať svojich nepriateľov a odpušťať sebe aj im. Bála som sa odísť a vzdať sa práce v dobe krízy, kedy ju iní strácajú. Navigoval ma strach rovnako ako možno ich. Strach je však zlý radca, veľké veci potrebujú odvahu. Pre mňa je práca poslaním a tak pokračujem vo svojej misii ďalej. V roku 2011 odvážnejšia a s nádejou, že divák si zaslúži vedieť viac. S vierou, že novinár má odkrývať pravdu, podeliť sa o poznanie a povzbudiť  ľudí v tom, že sa oplatí vydať zo seba maximum. Veď každý z nás si môže vybrať  žiť naplno a robiť všetko najlepšie ako sa len dá.

Nech sa vám sny plnia aj v roku 2011!

AV