Novoročné predsavzatia nikdy neboli pre mňa to pravé orechové. Ambícií mám dosť počas celého roka a moje sny ma od útlého veku prenasledujú dôslednejšie ako vlastný tieň. Mne vlastný rituál, ktorý sa však každoročne opakuje na Silvestra je bizarnejší. Vždy si dobre poplačem. Cez slzy sa pozerám na silvestrovský ohňostroj, oslavy a štrnganie veselých tvárí. Na dušu sadne melanchólia, hlavou mi víria udalosti starého roka, radosti sa v mysli prekrývajú so sklamaniami.
Tento Silvester som o polnoci plakala od dojatia sama. So sektom v ruke som slzila za starým rokom, ktorý bol jeden z najnáročnejších v mojom živote. Aj som bola rada, že sa končí – znamenal pre mňa precitnutie na mnohých životných frontoch. Ku sklonku roka som si už pripadala ako v najťažšom leveli počítačovej hry, kde vám systém zadáva stále náročnejšie úlohy a vy máte stále menej síl i životov.
Ostatný rok som zistila veľa právd o sebe aj o živote, nohy sa mi podlamovali v súkromí i v práci. Pochopila som na čom mi najviac záleží, mnoho nelichotivých poznaní ma tlačilo k zemi. Ako hovorí moja koučka, rúcala sa mi stará identita.
Rúcali sa mi aj predstavy o televíznej práci. Kvalitnej roboty bolo stále menej, nároky klesali a vzťahy sa kazili. Čoraz častejšie sa stávalo, že keď som mala prehovoriť, radšej som mlčala, aby som nepotvrdzovala svoju povesť večne nespokojnej a konfliktnej. Prišla som, odmoderovala som reláciu vždy pripravená a najlepšie ako som vedela. Na vysielanie som sa však každý tretí týždeň tešila stále menej. V televízii bolo nastavené všetko tak, aby sme boli radi, že vôbec vysielame. Zabúdali sme na diváka, ospravedlňovali sa hosťom za zlé pomery. Aby som sa nadýchla kreatívnej energie a robila s ľuďmi, s ktorými môžem profesne rásť – začala som spolupracovať so zahraničím a cestovať, vzdelávať sa. Rástla som mimo hraníc a budovala som si firmu. Kým sa moje kolegyne slnili cez leto pri mori, ja som sedela na filmovej škole a študovala som s 20 ročnými študentami strihovú skladbu aj dokument.
Začala som viac trénovať manažérov, lebo televíza neplatila načas a ja som si istila cashflow. Nechcela som už vstupovať do debát na poradách, kde sa názory vydávali za kritiku. Stále som si hovorila, že nesmiem podliezať vlastnú latku a robiť musím tak, aby som sa za svoju prácu nehanbila. Nedocenila som fakt, že ak mlčím, iní povedia za mňa, čo si vlastne myslím.
Chcela som odísť, pretože to, čoho som sa stala súčasťou, mi už nedávalo zmysel. Zostala som a to bolo zbabelé. Koncoročné bulvárne titulky o vyhadzove bez vysvetlenia, ma zaboleli. Bolesť nasledovala etapa vytriezvenia. Po tomto roku už viem, že nikdy nehráme na istotu. Keď chce človek naplniť svoje sny, musí opustiť svoju komfortnú zónu a skamarátiť sa s rizikom. Po roku 2010 som sa snáď raz a navždy zmirerila s tým, že nemusím byť každého šálka kávy a vyhovieť väčšinovému vkusu je cesta do záhuby. Novinári chceli, aby som nadávala na pomery v STV. Ja som však vedela, že sťažovaním si a kritikou by som všetkých hodila do jedného vreca. Často ma v práci odbíjali dovetkom, že všade je to zlé. Ja som ich na oplátku presviedčala, že pomery sú také, aké si ich spravia ľudia. Poznanie, že svet nie je čierno-biely ako aj fakt, že v každom z nás je kus anjela i diabla, ma naučili chápať svojich nepriateľov a odpušťať sebe aj im. Bála som sa odísť a vzdať sa práce v dobe krízy, kedy ju iní strácajú. Navigoval ma strach rovnako ako možno ich. Strach je však zlý radca, veľké veci potrebujú odvahu. Pre mňa je práca poslaním a tak pokračujem vo svojej misii ďalej. V roku 2011 odvážnejšia a s nádejou, že divák si zaslúži vedieť viac. S vierou, že novinár má odkrývať pravdu, podeliť sa o poznanie a povzbudiť ľudí v tom, že sa oplatí vydať zo seba maximum. Veď každý z nás si môže vybrať žiť naplno a robiť všetko najlepšie ako sa len dá.
Nech sa vám sny plnia aj v roku 2011!
AV
Dobry odpoludnie vam prajem,
v prvom rade Vam chcem zazelat, vsetko naj do noveho roka, vela energie.
Suhlasim s vami, ked casom zistime, ze sa my prisposobujeme okoliu a znizujeme naroky na seba a na svporu pracu, nie ze by asimilacia societe bolo to s cim nesuhlasim ,ale my sme ti, ktori vytvarame societu…
Je obdivuhodne, ze mate neustale energiu a silnu motivaciu na sebe pracovat, keby sme ju tak vsetci vedeli vyuzit v prospech seba. Casom zistujem, ze sice moja profesia ma bavi, ale nedoakze naplnit vsetky moje ocakavanie, lebo edukacie dnesnych teengerov, nie ze by bola taka nezvladnutelna, ale system skolstva je obmedzujuci. Ano, je na nas ako ho zmenime, ale niektore veci sa nedaju menit, musia sa len prezit.
“Strach je však zlý radca, veľké veci potrebujú odvahu.” ano, len keby sme necakali na ten spravny okamih, lebo ten nemusi prist…
Prajem krasne dni a sny nech sa plnia aj Vam:)
Andrea,napisali ste to rozumne,pravdivo,výstižne!:)nad každou prečítanou vetou som zastala a dumala,premyšlala.vela som si z toho zobrala k srdcu,poučila sa.Andrejka ste úžasná,obdivujem Vas,ste mojím vzorom.želám Vám a vaším detičkám prevela zdravíčka:)))
s pozdravom Majulika:)
Dobrý deň!
Tiež Vám chcem do roku 2011 popriať všetko dobré a nech sa už čoskoro začnú veci vo Vašom živote obracať lepším smerom!
Váš blog sa číta veľmi dobre! Avšak až priveľmi ma rozptyľuje množstvo gramatických a formálnych chýb. Ak je v nejakom texte priveľa chybičiek, nedokážem sa viac sústrediť na myšlienku, stále počítam chýbajúce čiarky a hrubky… Tiež si vediem vlastný blog a aby som sa týmto problémom vyhla, každý text si po sebe prečítam aj dvakrát a požiadam aj priateľa, aby mi gramatiku a chýbajúce čiarky skontroloval. Viac hláv, viac rozumu. :) Tiež nedodržiavanie správneho počtu a umiestnenia medzier pôsobí v texte rušivo a opticky trhá odseky.
Dúfam, že som Vás touto poznámkou nerozladila. Avšak ako blogerka sa vždy teším aj negatívnej kritike, ktorá nás takisto posúva vpred.
Prajem Vám všetko dobré a veľa úspechov ako v práci, tak aj v súkromnom živote! :)
Slávka
Po prečítaní niektorých sekcií tohto webu i blogu mám veľmi rozpačitý pocit: je to pocit večne nenaplnených túžob karieristky, ktorá sa zmieta vo vnútorných dilemách či dokáže s ” neuveriteľnou silou zmeniť svet”.
Primárne by mala byť ženou a sama sebou. Ukázať – ak je to možné – kus citlivej, prívetivej žena, matky, manželky, ktorej neide o to, aby za každú cenu o jej projektoch sa písalo či publikovali články, reportáže.
Na Slovensku aj človek so základnou výbavou IQ vie, ako to v STV beží, tak minimálne oportunisticky vyznieva, ako to tam bolo zle, pričom Andrea nemohla ovplyvňovať chod vecí a zasahovať do niektorých procesov a bránili v jej prejave slobodného názoru? Presne také intrigánske sú pomery v TVM, či TVJOJ, ale aj v iných médiach, to nie je nič nové. Ak je v “hĺbke duše spravodajcom” tak prečo nerobí redaktorku spravodajstva v niektorej TV alebo rádiu ? Človek – a nemusí byť ani fundovaný spravodajca – jednoducho musí v tom vedieť bežať, alebo nevie. Alebo je tak ťažké založiť si vlastnú internetovú televíziu, kde môže prezentovať vlastný názor a postoje?…Obávam sa, že problém je niekde inde. Nie je v tom obľúbenosť, veľkosť výstrihu, či farba vlasov….
Andrea postráda ten typ vnútorného pokoja, komfortu, ktorý je potrebné na znesenie “neuveriteľnej ľahkosti bytia”. Ak bude vysporiada s týmto a nebude stále tvoriť “svoje projekty” pochopí, že skutočná krása sebaprezentácie spočíva v tom, ako dokáže otvoriť svoje “vnútorné” okno a pozerať sa vlastnými očami do slnka….A o tom to je. Nech kráča v tomto svete, nech dýcha tento vzduch. Človek nemusí emigrovať, aby prejavoval svoj nesúhlas s niečim…Andrea skúste sa uvoľniť, nebyť strnulá, viac sa usmievať a prezentovať sa ako žena so šarmom, ktorá je prírodzená a sama sebou.
Veľa šťastia !
Dobry odpoludnie vam prajem,v prvom rade Vam chcem zazelat, vsetko naj do noveho roka, vela energie.Suhlasim s vami, ked casom zistime, ze sa my prisposobujeme okoliu a znizujeme naroky na seba a na svporu pracu, nie ze by asimilacia societe bolo to s cim nesuhlasim ,ale my sme ti, ktori vytvarame societu…Je obdivuhodne, ze mate neustale energiu a silnu motivaciu na sebe pracovat, keby sme ju tak vsetci vedeli vyuzit v prospech seba. Casom zistujem, ze sice moja profesia ma bavi, ale nedoakze naplnit vsetky moje ocakavanie, lebo edukacie dnesnych teengerov, nie ze by bola taka nezvladnutelna, ale system skolstva je obmedzujuci. Ano, je na nas ako ho zmenime, ale niektore veci sa nedaju menit, musia sa len prezit.“Strach je však zlý radca, veľké veci potrebujú odvahu.” ano, len keby sme necakali na ten spravny okamih, lebo ten nemusi prist…Prajem krasne dni a sny nech sa plnia aj Vam:)
+1
Ano, asi tak to je
No partnership between two independent companies, no matter how well run, can match the speed, effectiveness, responsiveness and efficiency of a solely owned company.
Diva has a negative connotation.